Choď na obsah Choď na menu
 


Ako si správne vybrať psíka

20. 6. 2010

Obrázok Než si zaobstaráte psa, mali by ste vedieť:

 

 Odkiaľ si psa nikdy nezaobstarám:

Ak chcem psa do rodiny tak nie z "veľkochovnej stanici na výrobu šteniat", ťažko môže tento chovateľ dať šteniatkam toľko času, koľko je v čase imprinting - tj odovzdávaní potreba (toto neplatí u psov do služby, pri ktorých sa nebude vyžadovať priateľský kontakt s ľuďmi), pamätajte, že nesocializovaný pojašenec vám celkovo nebude k ničomu.
Od chovateľa, ktorý na mňa robí dojem, že sa chce šteniat za každú cenu zbaviť a rýchlo hýbe s cenou smerom nadol.
Od chovateľa, ktorý je zlý na mamu šteniat alebo dokonca aj na šteňatá, pozor na týchto chudáčikov:
Tiež vyberám s citom, ale predovšetkým rozumom , Tieto šteňatá budú totiž voči ľuďom bojazlivé, chudáčik šteniatko urobí pri laickom výbere chudákom aj jeho pána!
Ak chcem psa do bytu, vynechám chovateľa, ktorý má fenku so šteňatami ustajnenú v hroznom neporiadku, ibaže by som mal naozaj more času na výchovu k čistotnosti.
Ak je matka šteniat bojazlivá alebo naopak agresívna, negenetickou cestou zdedia potomkovia toto správanie tiež. Ani u psov s rodokmeňom nie je zaručené, že bude mať šteňa dobrú povahu. Chovateľstvo je v dnešnej dobe viac zamerané na pekné chlpy, nie na povahu a zdravie psov. Ak vzbudí vo vás matka šteňaťa dojem naprosto vyrovnanej povahy, je ľakavá alebo agresívna, nájdite si radšej iný chov.

 

 Psa, alebo fenku?

Pes- samec od prírody stráži celú svorku - rodinu, kdežto fenka predovšetkým jej vodcu. Ak sa však neurobia chyby vo výchove. Fenka sa hára dvakrát do roka, zatiaľ čo okolo psa sa hárajú fenky celý rok.
Pes samec bude s paničkou spolupracovať lepšie, fenka zase s pánom, pretože mnohí psi ešte rešpektujú zákon prírody a párovanie.

 

 Kríženca, alebo psa s preukazom pôvodu?

PP vám zaisťuje istotu, že si kupujete to plemeno psa, ktoré žiadate.
Krížence z útulku však bývajú ďaleko odolnejšie proti chorobám a mnohí sú aj múdrejší
Pred nákupom čistokrvného psa s PP je lepšie sa poradiť s niekým z klubu tohto plemena, ktorý vám povie, na čo si dávať pozor a kde kúpite najlepšie (bohužiaľ výnimky potvrdzujú pravidlo ..., aj chovateľstvo je totiž "biznis")

 

Šteňa alebo dospelého psa?

Šteňa vyžaduje veľa času a len skúsený psíčkar pozná, čo z neho vyrastie, šteňa tiež celkom iste nebude hneď strážiť. Dospelý pes má zase za sebou niečo, čo sa doteraz naučil, alebo aj práve nenaučil.

Hladkosrstého alebo dlhosrstého?

Určite by dalmatín nebol spokojný v zime na dvore, ale pozor: krátka srsť sa z koberca upratuje ďaleko horšie, pretože sa zapichuje do všetkého textilu, doberman totiž tiež pĺzne.
Pozor na "Pekné chlpy", to psa povahovo vhodným pre vás nerobí!

 

 Dogu, rotwajlera, alebo jazvečíka?

Predovšetkým sa nenechajte uniesť módnym trendom. Každý pes bol v začiatkoch chovaný na určitý účel, o ktorom je nutné sa poradiť.
Jazvečík je síce malý, ale má tvrdú hlavu, inak by s diviakom v lese asi nepohol, na rozdiel od dogy, ktorá má v génoch neubližovať slabším.
Človek by si mal zaobstarať takého psa, ktorého zvládne zdvihnúť na veterinárny stôl.

 

Chcete konkrétne plemeno?

O každom psovi sa všade dočítate len samú chválu, aký sú úžasní, že všetci sú vhodní k deťom a poslušný niekedy aj to, že sa nemusí cvičiť. Lenže ... Ak si nechcete "zabehať“ a byť neskôr nemilo prekvapení skutočnou povahou, nehľadajte na vami vybrané plemeno chválu, ale naopak všetky ohovárania. Tie sú pravdivejšie a povedia vám, aké dané plemeno skutočne je.
Pamätajte, že plemená z ďalekých krajín pôvodu sa správajú a myslia tak, ako sa správajú a myslia ľudia, medzi ktorými celé generácie žijú. Napríklad thajský ridžbek nebol v Thajsku vychovaný, aby mohol do postele a bol miláčikom rodiny, ich adaptácie v Európe je pre nich natoľko náročná, že sa z nich stávajú psy bojazlivé alebo agresívne voči svojmu majiteľovi, pretože adaptáciu pre naše podmienky nezvládajú.

 

Kľudného alebo temperamentného?

Ak nie ste striktne dôslední, ťažko sa dohovoríte s dominantným psom, ktorý už ako šteňa hryzie svoju mamu.
Rovnako, ak ste viac v práci ako doma, neuspejete s hyperaktívnym loveckým psom, ktorý vám bude v byte všetko ničiť.

 

  Kupujete psa pre otca alebo niekoho druhého?

Povahovo by ste si mali so psom vyhovovať, preto ho má vyberať ten, kto s ním bude žiť. Chybou je práve vyberať psa pre niekoho iného. Často potom obdarovaný zistí, že na psa vybraného vami nestačí a problém je na svete.

 

Na záver môžem dodať:

Radšej navštívte niekoľko chovateľov, ako si domov prinesiete problém približne na 15 rokov.
Cena za nákup psa je tá najnižšia položka v živote psa, preto tu nešetrite, ale nenechajte sa zase dobehnúť že je pes siedme šteňa z vrhu, preto nemá rodokmeň, za par sto € by vám napríklad mohol vyrásť z bígla trikolorny hladkosrstý "skoroovčiák"
čím exkluzívnejší plemeno psa, "ktorých tu moc nie je", si kúpite, tým viac prekvapení v povahových vlastnostiach vás čaká.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.